V pätnástich presvedčil po troch dňoch Slovácko. Spartaku chce pomôc a hra

V pätnástich presvedčil po troch dňoch Slovácko. Spartaku chce pomôc a hra

Príbeh talentovaného 21-ročného žavého obrancu sa začal kúsok od rodnej Tojšići. V neďalekej Tuzle robil prvé futbalové kroky. Neby brata, ktorý ho pri futbale neustále držal, možno by dnes z neho nebol profesionál. Nielen o tom, ale i nežahkej anabáze v Slovácku či Sparte Praha nám porozprával novic v tíme ELDAR ČIVIČ.

Ako si spomínaš na futbalové detstvo v Tuzle?
"Začal som asi v štyroch alebo piatich rokoch. Keďže nepochádzam priamo z Tuzly, každý deň som musel dochádza autobusom do školy a na tréningy. Boli ráno alebo poobede, práve podža toho, ako sme mali vyučovanie. Ako malého ma bavilo hra všetky športy. Najviac ale futbal. Po tréningoch som si chodil s kamarátmi zahra basketbal či volejbal. Mám o tri roky staršieho brata. Mimochodom, hrával v Táborsku. Vrátil sa však domov, nevedel vydrža. S ním som trénoval v Tuzle. Vždy ma bral na každý turnaj alebo len tak si zahra s chalanmi, ktorí boli starší. Bavilo ma to viac ako s rovesníkmi."

Brat bol kžúčovou postavou k tomu, aby si zotrval pri futbale?
"Áno. Prešiel si tým rovnako ako ja. Taktiež hral viac so staršími ako s mladšími. Usporadúvali sme zápasy, ktoré nás bavili. Vždy mi pomáhal. Pomáha mi tiež teraz. Patrí k defenzívnym univerzálom. Dobrý futbalista, ale chýba mu väčšia ciežavedomos (úsmev)."

Odmala si hral obrancu?
"Pôsobil som aj v strede poža, väčšinou na pozícii žavého záložníka. Keď som prišiel do Slovácka, taktiež som začal v zálohe. Do Česka som šiel na skúšku, po troch dňoch mi povedali, že zostávam. V pätnástich rokoch. Predstavte si ten šok. Býval som na internáte."

Ako si nakoniec prechod z rodnej krajiny do cudziny zvládol?
"Po oznámení, že zostávam, som povedal, že s tým nesúhlasím. Nebolo to ono. Nemal som pri sebe žiadnych kamarátov, nikoho. Máte pätnás rokov, ste diea. Nakoniec som ale zostal. Zhruba po dvoch alebo troch mesiacoch sa Slovácko dohodlo s Tuzlou na odstupnom."

Na súažný duel si ale musel čaka niekožko mesiacov. Prečo?
"V tom veku som mohol odohra s pasom len tri zápasy v juniorskej lige. Majú vekový limit. Do osemnástich som nemohol vôbec hra. Dovtedy iba priatežské zápasy a rôzne turnaje. Jednoducho neoficiálne súboje. Dokonca ma na tri a pol mesiaca poslali domov, kým mi prišli víza. ažko sa k ním dostávalo. Po ich udelení musela so mnou prís a býva mamina. Ako zákonný zástupca. Bolo to komplikované."

Čo a hnalo k tomu, aby si napriek všetkým problémom pokračoval?
"Chcel som ís ďalej. Rovnako ako teraz, chcem hra. Mám skvelú podporu od rodiny a brata. Hovoria, že mám na viac, dodávajú mi dôležitú motiváciu neustále tvrdo pracova."

Pochádzaš zo športovej rodiny?
"Otec je podnikatež, vlastní firmu. Máme farmu s hydinou. Musel v mladosti tvrdo pracova, pretože dedo bol zástancom toho, že len tvrdou prácou sa dajú dosiahnu úspechy. Bola taká doba, iba sa pracovalo. Rodičia mi hovorili, že dedko bol výborný futbalista, ale práve preto, že musel neustále pracova, nedával futbalu tožko, kožko si žiada. Mamina pracuje v rodinnom obchode, minisupermarkete. Všetko máme v Tojšići, je to taká väčšia dedina. Milujem to tam. Vždy sa rád vraciam domov. Keď prídem, je to skvelé. Veža kamarátov, rodina..."

Vráme sa k Slovácku. Trojročné čakanie muselo by určite ažké. Aké bolo následne nastúpi hneď do ligy?
"Nebolo to najjednoduchšie, v osemnástich som sa presunul do áčka. Na druhej strane, vnímam to ako dôležitú čas mojej kariéry. Predtým som trénoval s juniorkou, ktorá mávala tréningové jednotky spolu s áčkom. Veliče (Šumulikoski, pozn. red.) mi vežmi v prvom tíme pomohol. Odohral obrovské množstvo duelov v Zenite, Bursaspore či anglickom Ipswich Town. Samozrejme, nechýbal v reprezentácii Macedónska. Aktuálne je v Slovácku kapitán. Stál po mojom boku a vysvetžoval mi všetko, čo mi nebolo jasné."

Tvoje rýchle napredovanie si prakticky okamžite všimli zástupcovia Sparty Praha. Váhal si vôbec nad takou ponukou?
"(Úsmev). Posledná sezóna v Slovácku bola pre mňa kžúčová. Hralo sa mi výborne. Naozaj mi vyšla. Veliče má svoju agentúru, podpísal so mnou zmluvu. Povedal mi, že musím ís vyššie. V Slovácku už nemám čo robi. Mám sa posunú ďalej. Na stôl dorazila ponuka zo Sparty. Chcel ma tréner Stramaccioni i samotné vedenie. Interes o moje služby prejavila napríklad aj Slavia či niekožko ďalších klubov zo zahraničia. Česko poznám, viem, čo od ligy očakáva. Ovládam jazyk. Nechcel som odís preč, a tak som si vybral Spartu."

Sparta sa druhý rok po sebe predstavila v prestížnom International Premier League Cup-e. Nastúpil si tam i ty. Ako hodnotíš kvalitu súaže?
"Ide o súaž do 23 rokov. Môže do nej nastúpi len pä starších hráčov. Zasiahol som proti Liverpoolu, za ktorý v tej dobe hral z hlavného mužstva útočník Ings. Bola to úplne iná škola, iný futbal. Bojovný duel. Vnímal som to ako ďalšiu výbornú skúsenos. V nasledujúcom stretnutí som už bol naspä v A mužstve Sparty."

V Prahe si na jar nastúpil iba do štyroch duelov. Konkurencia bola vežká?
"Som z toho, samozrejme, sklamaný. Treba ale poveda, že ma trápilo svalové zranenie a neskôr sa ozval aj členok. Prešiel som si tým, tréner Stramaccioni preferoval starších futbalistov. Do Trnavy som chcel ís hlavne preto, aby som hral a bojoval. Potrebujem hernú prax i z pohžadu národného celku. Vnímal som to ako zaujímavú možnos."

Čím a Spartak najviac oslovil?
"Preberal som to s manažérom a rodinou. Najviac ma k tomu dokopal môj brat. Povedal mi, aby som to sem šiel skúsi, že mužstvo bojuje o najvyššie priečky. Mám 21 rokov, musím sa ukáza a vybojova si to na ihrisku. Popritom môžem dosiahnu zaujímavý bonus. Radil mi, pretože vedel, že Spartak má pekný štadión a výborných fanúšikov."

Vedel si predtým čo to o Trnave?
"Paradoxne, spolu s Veliče Šumulkoski som sa bol pozrie na najväčšie slovenské derby proti Slovanu. V tej dobe sledoval nejakého hráča. Stretnutie sa skončilo 0:0. Po tréningu som sa doma nudil, tak ma vzal so sebou. Išlo o môj prvý kontakt s Trnavou. Keď sa Spartak ozval, chcel som ís do toho. Som spokojný."

Mᚠza sebou úvodné dva týždne. Ako ich hodnotíš?
"V tréningoch aj vo všetkom sa cítim výborne. Chcem tvrdo pracova. Učím sa ďalšie veci. Verím, že budem iba napredova."

Premiéra prišla v základnej zostave proti Dunajskej Strede. Ako si vnímal vybičovaný súboj?
"Ešte predtým ako som podpísal so Spartakom zmluvu, prišla mi správa, že ma čaká na úvod „derby“. Tešil som sa. Očakával som dobrú atmosféru, čo sa naplnilo. Mrzí ma, že sme nevyhrali. Nedá sa nič robi. Získali sme aspoň bod. Pokračujeme ďalej."

Cítiš v kabíne napätie pred štartom nadstavbovej časti, v ktorej sa rozhodne o všetkom?
"Určite je trochu napätie cíti. Musíme však hra v pokoji a súboje dohra najlepšie ako vieme. Len tak môžeme dokráča k vytúženému ciežu."

Svojim štýlom sa radíš medzi moderných, ofenzívnych obrancov. Koho sleduješ najviac?
"Som Balkánec, nebojím sa súbojov. Mám v sebe horúcu krv. Sledujem každého. Preferujem Barcelonu, jej štýl – Jordiho Albu. Rád sa pozerám aj na Alabu z Bayernu. Baví ma Dani Alves. Od každého sa snažím zobra si niečo pozitívne. Obžubujem útočné výpady, teda ah na bránu s loptou na kopačke a sem tam i vystreli. Samozrejme, keď je príležitos (úsmev)."

V reprezentácii nosíš na žavom rukáve kapitánsku pásku. Dvadsajednotka Bosny a Hercegoviny má pred sebou, rovnako ako Spartak, vežkú výzvu. Mám pravdu?
"Pôsobím v nej od U17. Sme v dobrej skupine a v kabíne je skvelá partia. Presne tak, chceme dosiahnu úspech. Reprezentácia do dvadsajeden rokov doteraz nič vežké nedosiahla. V tabužke sa nachádzame na druhej priečke. Pred nami je Rumunsko. Najbližšie nás čaká 23.3. domáci súboj s Walesom a následne vycestujeme do Lichtenštajnska. Oba budú kžúčové. Rozhodnú o tom, či pôjdeme ďalej."

aktuálne na spartak.sk