Esencia hry pripomína slávny Stanley Cup. Spartakovci potešili najbližších

Esencia hry pripomína slávny Stanley Cup. Spartakovci potešili najbližších

Futbalisti Spartaka Trnava v minulej sezóne zlomili 45-ročné čakanie na titul. Oslavy boli veľkolepé. Počas dovolenky si hráči trofej posúvali na rôzne miesta, s ktorými sú spojené ich najkrajšie spomienky, resp. futbalové začiatky. Samozrejme, najväčší priestor dostali rodiny. Esencia hry tak precestovala veľkú časť Slovenska - takmer 2 000 km.


Foto: Tomáš Brigant s Martinom Chudým na svojej Základnej škole. Zdroj: archív MCH.

Ako prvý si ju so svojimi najbližšími a na ihrisku, kde robil prvé futbalové kroky, poťažkal krídelník Erik Jirka. Majstrovskú trofej priniesol domov do Drahoviec. Tamojšie mužské družstvo v tom čase privítalo na svojej pôde futbalistov Krakovian. Domáci celok zvíťazil dvojgólovým rozdielom. Neskôr sa vďaka Erikovi trofej objavila i vo vedľajších Maduniciach.

Po odchovancovi trnavského Spartaka putovala do rúk najlepšieho hráča uplynulej sezóny – Borisa Godála. Líder defenzívy andelov sa prebojoval i do najlepšej jedenástky roka. Trofej vzal do rodnej Lúky, kde oslávil 50. výročie ZŠ. Sprievod mu robili Lukáš Mihálik a Erik Jirka.

„Vyšlo to perfektne, keďže Základná škola, ktorú som navštevoval, oslavovala krásne výročie. Prišli tam ľudia asi zo štyroch alebo piatich dedín, ktorí chodili taktiež do tried. Ako rodák som priniesol trofej,“ prezradil druhý kapitán červeno-čírnych Boris Godál


Foto: Výročie ZŠ v Lúke aj s Borisom Godálom. Zdroj: archív BG.

Po oslavách výročia sa na chvíľu trofej vrátila do malého Ríma, kde na ňu netrpezlivo čakal ofenzívny stredopoliar Ján Vlasko. Po dvoch rokoch sa vrátil z Poľska domov. Prežil krásny, majstrovský návrat. Esenciu hry vzal do Piešťan, Dubnice či Valaskej Belej. Emotívne momenty si užíval v kruhu najbližších.

„Z Trnavy som s ňou smeroval do Piešťan, kde sme mali rodinnú oslavu. Zišlo sa asi dvadsať alebo tridsať ľudí. Ešte v ten večer som odcestoval do Dubnice. Vítali nás rodičia mojej priateľky. Ráno sme nabrali smer Valaská Bela za ďalšou rodinou,“ priblížil Vlasko.


Foto: Štefan Pekár s rodinou. Zdroj: archív ŠP.

Štvrtým čakateľom bol Štefan Pekár. Futbalista, ktorý prišiel do Spartaka minulý rok v lete. Práve on svojim gólom do siete Michaloviec odštartoval majstrovskú jazdu. V rodnej Kanianke pri Prievidzi usporiadal veľkú oslavu pre rodinu a kamarátov. V miestnej hore.

„Trofej som si prevzal od Janyho Vlaska z Belej. Už v zime sme sa s kamarátmi dohodli, že v prípade zisku titulu spravíme akciu. Dodržal som to. Varil sa guláš, pilo pivo. Všetci sa tešili. Počasie nám vyšlo na výbornú. Bola to skvelá akcia. Prišlo možno aj šesťdesiat ľudí. Tesne pred odovzdaním som s ňou stihol navštíviť duel našej prípravky proti Topoľčanom. Najmenší sa s radosťou fotili,“ povedal s úsmevom Pekár.


Po Štefanovi Pekárovi prišli na rad hráči z Považskej Bystrice. Ako prvý ju tam, kde s futbalom začal, teda v rodnom Podmaníne, zdvihol nad hlavu Tomáš Brigant. Rýchlonohé krídlo sa o majstrovskú príchuť podelilo s bývalými spoluhráčmi, kamarátmi a rodinou.

„Ako som si prevzal pohár, naši chalani mali zápas. Stretli sme sa všetci bývalí spoluhráči na ihrisku, kde sme začali. Spravili si fotografie a po ich dueli sme to patrične oslávili. Našťastie vyhrali. Dokonca i piatu ligu. Hneď ma podpichovali, že aj kabína Spartaka by sa mala odfotiť s ich titulom,“ smial sa Brigant.


Foto: Martin Chudý s rodinou. Zdroj: archív MCH.

Nasledujúci deň zostala Esencia hry na severozápade Slovenska. Brigant ju posunul Martinovi Chudému. Skúsený brankár skvelo zaskočil v závere sezóny za zraneného Vantrubu. Okrem rodiny trofej ukázal i na škole, ktorú navštevoval. Mimochodom, rovnakú Základnú školu vychodili aj spoluhráči Tomáš Brigant a Anton Sloboda. Prvý menovaný sprevádzal Chudého.

„Ukázali sme ju žiakom, medzi ktorými boli malí futbalisti Považskej Bystrice. Bol tam tiež náš bývalý tréner, ktorý nás viedol v mládeži. Sme mu veľmi vďační. Poobede som zorganizoval rodinnú oslavu. Pozvaní boli všetci – bratranci, sesternice, ujovia, tety. Rovnako rodina z priateľkinej strany. Všetko vyšlo na výbornú. Išlo o ľudí, ktorí ma počas celej kariéry podporujú. Naša rodina drží pokope, čo si nesmierne vážim,“ prízvukuje s úsmevom dvadsaťosemročný Chudý.


Foto: Andrej Kadlec na návšteve u primátora mesta Púchov. Zdroj: archív AK.

Pohár od jednotky svätyne andelov nešiel ďaleko. Prevzal si ho pravý obranca Andrej Kadlec. Za jeden deň toho stihol viac ako dosť. Pozdravil rodinu, kamarátov, prijal ho primátor mesta Púchov Rastislav Henek a zúčastnil sa slávnostného sprievodu na ihrisku. Aj s pyrom (na titulke, pozn. red.).

„Kamarát, ktorý trénuje žiakov chcel, aby som trofej priniesol na ihrisko. Postarali sa o organizáciu. Prijatie pána primátora ma potešilo. Príjemne sme sa porozprávali. Je to bývalý športovec, takže sme mali o čom. Rozumie sa aj futbalu (smiech). Škoda, že nevyšlo počasie na štadióne. Napriek dažďu prišlo veľa ľudí. Fanúšikovia Spartaka pripravili parádnu pyrošou. Bolo to výborné,“ opísal svoj deň s majstrovským titulom Kadlec.


Foto: Lukáš Mihálik s Andrejom Kadlecom a Oliverom Jansom spolu s fanúšikmi. Zdroj: archív LM.

Na druhý deň pokračovala Esencia hry vo svojej púti Slovenskom. Z Púchova sa presunula do Piešťan. Tešil sa na ňu Lukáš Mihálik. Nie každému sa v kariére pošťastí vyhrať jednu majstrovskú trofej. Talentovaný záložník sa v uplynulej sezóne tešil rovno z dvoch. Druhý polrok ročníka strávil na hosťovaní v Seredi, ktorá vyhrala druhú ligu a získala právo naskakovať vo Fortuna lige.

„Po príchode som ju zobral do Moravian, kde môj ocino trénoval na tamojšej futbalovej škole. Chalani mali tréning, spravili si fotky. Večer prišiel Kadlec s Jansom. Spolu sme išli na ihrisko. Cestu si našlo množstvo ľudí. Posledná naša zastávka bola v Krakovanoch. Okolo sto, možno až stopäťdesiat ľudí spievalo klubové chorály a hymnu. Pozval si nás aj starosta a potom som ju odniesol domov,“ vyriekol talentovaný záložník, ktorý sa znova zapojil do prípravy so Spartakom Trnava.


Foto: Matúš Čonka doma v Bidovciach. Zdroj: archív MČ.

Na západe pohár dlho nevydržal. Smeroval až na ďaleký východ. Do rodnej obce ľavého obrancu Matúša Čonku. V priebehu dvoch dní ju ukázal v Bidovciach rodine či priateľom. Nezabudol na školu, v ktorej vyrástol. Neobišiel ani susednú Čaňu, kde navštívil ďalšiu školu. Tentoraz manželkinu. Rozdal množstvo fotografií a autogramov.

Pred štartom letnej prípravy sa dočkali tiež zástupcovia realizačného tímu. Kustód Martin Bohunický ukázal titul v Dolnej Krupej. Vzdialenej pár kilometrov od Trnavy.

„Vystavili sme ju do baru na ihrisku. Akurát sa hral súboj oblastnej ligy. Fanúšikovia si spravili niekoľko fotiek a rovnako tiež oba celky pred výkopom,“ prezradil Bohunický.


Foto: Motto fanúšikov v Dolnej Krupej. Zdroj: archív MB.

Z Dolnej Krupej nabral titul smer Zavar. Až traja spartakovci si ju v priebehu dňa vystriedali – brankár Peter Urminský, kondičný tréner Dávid Moravec a masér Mário Prelovský.

„Každý sme ju mali chvíľu. Najprv s rodinami, nechýbal prípitok a akési dozvuky majstrovských osláv. Potom sa išlo na miestne ihrisko, na ktorom sme robili úvodné futbalové kroky. Starosta obce sa potešil našou prítomnosťou. V tom čase trénovali všetky kategórie Zavara. Muži v uplynulej sezóne vyhrali šiestu ligu. Spojili sme dva poháre dokopy. Pozdravilo nás veľa ľudí. Akcia trvala viac ako hodinu. Fotografovali sa celé rodiny s deťmi, ale aj fanúšikovia v spartakovských tričkách,“ doplnil Moravec.


Foto: Majstrovská radosť v Zavare vďaka Urminskému, Prelovskému a Moravcovi. Zdroj: archív DM.

Večer sa už titul presúval k Trnave. V časti Modranka ju očakával defenzívny univerzál Matej Oravec. Spolu s trofejou priniesol so sebou aj brankára Martina Vantrubu a legendu, resp. bývalého futbalistu Spartaka Trnava Róberta Ježa.

„Sestra mala promócie, náročky som si to tak naplánoval. Boli sme pokope veľká časť rodiny. Vyšlo to super. Pohár sme nechali i v jednej miestnej reštaurácii, do ktorej sa za ňou chodili fotografovať občania. Ešte predtým som stihol grilovačku s kamarátmi,“ dodal Oravec.


Foto: Matej Oravec s najbližšími. Zdroj: archív MO.

Príjemné prekvapenie pripravil nielen svojmu bývalému trénerovi, ale tiež ľuďom v Trstenej kapitán Lukáš Greššák. Trofej najprv neplánoval brať na Oravu. Presvedčila ho manželka, aby ju skúsil vybaviť. A ako to dopadlo?

„Od Mateja Oravca som riešil, ako pohár dostanem k sebe, či pôjdem na otočku do Trnavy a naspäť domov... Následne sa vec vyriešila, keďže brat jeho otca cestoval do Námestova. Paráda. Keď som oznámil bývalému trénerovi, že mám trofej, okamžite sa mu rozligotali oči. Bolo to veľmi príjemné. V meste mali akciu, veľký beh. Ľudia sa pofotili, porozprávali. Absolvoval som i večeru s rodičmi,“ uviedol s úsmevom na tvári Greššák, následne pokračoval: „Už som dostal otázku, že je ako Stanley Cup. Odpovedal som, že áno, akurát náš pohár je o niečo menší. Ale stojí za to. Niektorí si nevedeli predstaviť ani ako vyzerá. Keď ho videli, strašne sa tešili.“


Foto: Kapitán Lukáš Greššák v rodnej Trstenej. Zdroj: LG.

Ako posledný sa na náš zoznam kilometrov deň pred začiatkom letnej driny zaradil stopér Martin Tóth. Od Lukáša Greššáka si trofej prevzal v Banskej Bystrici a smeroval domov. V Zbehoch pri Nitre si skúsený obranca užil krásne chvíle s rodinou.


Foto: Martin Tóth s rodinou. Zdroj: archív MT.

Zrekapitulujme si cestu Slovenskom. Trnava – Drahovce – Madunice – Lúka – Trnava – Piešťany – Dubnica nad Váhom – Valaská Bela – Kanianka – Podmanín 337 km – Považská Bystrica – Púchov – Piešťany – Moravany – Krakovany – Bidovce – Čaňa – Dolná Krupá – Zavar 918 km – Modranka – Námestovo - Trstená – Banská Bystrica – Zbehy – Trnava. 550 km Esencia hry sa objavila v dvadsiatich dvoch mestách či dedinách. Prekonala 1 805 kilometrov. Urobila radosť stovkám ľudí. Najdlhšie putovala na východ do Bidoviec. Najkratšie do Modranky.

A to nie je všetko. Po začiatku prípravy jazda Slovenskom pokračuje ďalej. Kilometre tak pribudnú.

aktuálne na spartak.sk